Preskočiť navigáciu

Weekly Winzer: Vyhrocuje sa situácia medzi USA a Iránom?

Aktualizované pred 3 Mesiace

Weekly Winzer: Vyhrocuje sa situácia medzi USA a Iránom?
USA and Iran flags waving together. Concept of international relations, conflict, diplomacy, and negotiation. 3D render.
(c) APA-Images / dpa Picture Alliance / Valerio Rosati

V posledných týždňoch sa v okolí Iránu vytvorila nezvyčajne veľká vojenská prítomnosť USA. V regióne sú teraz umiestnené dve americké lietadlové lode, ktoré podporujú americké lode, tankovacie lietadlá a ďalšie vojenské vybavenie. Médiá tiež informujú o nasadení ťažkých dopravných lietadiel, prieskumných systémov a tankovacích lietadiel na amerických základniach v regióne.

Okrem toho americký prezident Donald Trump nedávno vystupňoval tón: ak sa do 15 dní nedosiahne dohoda o iránskom jadrovom programe, „stanú sa zlé veci“.

Nová fáza krízy

Napätie medzi USA a Iránom tak vstúpilo do novej, potenciálne nebezpečnejšej fázy. Zároveň sa zdá, že mnohí odborníci sa zhodujú: Washington ani Teherán nemajú záujem o totálnu vojnu. Napriek tomu sa riziko eskalácie zvýšilo. Finančné trhy v súčasnosti odhadujú vysokú pravdepodobnosť riešenia konfliktu prostredníctvom rokovaní medzi oboma stranami.

Zvýšenú neistotu však možno vidieť predovšetkým v náraste ceny ropy – z približne 60 USD za barel Brentu na začiatku roka na nedávnych približne 71,3 USD (k 23.2.2026). V prípade geopolitických kríz sa ropa často považuje za včasný varovný signál rastúcej neistoty.

Situáciu na Blízkom východe ovplyvňujú tri faktory

V nestabilnej situácii na Blízkom východe sú kľúčové tri sily:

  • Rastúci tlak zo strany USA
    Útoky USA a Izraela v minulom roku už oslabili odstrašujúcu silu Iránu a jeho sieť regionálnych spojencov. Súčasné masívne zvýšenie prítomnosti vojsk a námorných síl tento vývoj posilňuje.

    Cieľom USA je chrániť vlastné záujmy a záujmy spojencov v regióne – vrátane vojenských základní, ropných zariadení a strategicky dôležitého Hormuzského prielivu. Vojenská hrozba má zároveň prinútiť Irán k rokovaniam.

    Irán však naďalej odmieta kľúčové požiadavky USA, ako sú obmedzenia raketových programov, obohacovania uránu a regionálnych aktivít.
  • Jadrová neistota
    Na výrobu jadrových zbraní je potrebná úroveň obohatenia uránu približne 90 %. Irán už v predchádzajúcom roku zvýšil svoju produkciu na 60 %. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) do značnej miery stratila kontrolu nad týmito zásobami.

    Minulý rok MAAE označila spoluprácu s Teheránom pri preskúmavaní iránskeho jadrového programu za „neuspokojivú“. Riziko, že Irán použije obohatený urán na výrobu jadrových zbraní, sa zvýšilo. Odborníci to označujú ako riziko šírenia jadrových zbraní. Existujú aj varovania, že chaos v Iráne by mohol viesť k strate alebo krádeži jadrového materiálu.

Aké sú možné scenáre?

Teoreticky sa objavujú tri možné scenáre:

  1. Vyjednané riešenie. Rozhovory v Ománe našli riešenie prijateľné pre obe strany. Odstrašujúce prostriedky USA boli dostatočne dôveryhodné.
  2. Keďže Irán odmieta urobiť kľúčové ústupky, USA uskutočňujú cielené krátke útoky. Obmedzené vojenské údery USA znamenajú miernu a dočasnú eskaláciu. V tomto prípade riziko spočíva v reakcii Iránu (napr. možné „uzavretie“ Hormuzského prielivu).
  3. Väčšia eskalácia. V prípade eskalácie by USA pravdepodobne odpovedali rozsiahlymi protiúdermi.

Vo všetkých troch scenároch existuje aj riziko jadrovej krízy v strednodobom horizonte. V prípade straty uránového materiálu by niekedy/niekde mohlo dôjsť k jadrovej udalosti.

Čo tieto scenáre znamenajú pre akciové trhy?

Z tejto konštelácie odvodenej pre finančné trhy vyplývajú tri možné scenáre vývoja. Kanálmi vplyvu sú po prvé stupeň neistoty, po druhé cena ropy a po tretie cena skvapalneného zemného plynu (LNG).

V prípade dohodnutého riešenia sa cena ropy pravdepodobne opäť ustáli na nižšej úrovni. To by mierne znížilo infláciu (pozitívne pre dlhopisy). Výsledné mierne zvýšenie kúpnej sily by bolo pozitívne pre hospodársky rast (pozitívne pre akcie). Zníženie neistoty by bolo pozitívne aj pre náladu na trhu.

Približne štvrtina celosvetovej námornej prepravy ropy sa uskutočňuje cez Hormuzský prieliv. Už len riziko, že by sa prieliv mohol stať neprejazdným, by viedlo k ďalšiemu nárastu cien ropy. Dočasne by sa zvýšila inflácia a neistota na trhoch (negatívne pre dlhopisy a akcie). Okrem toho cez prieliv prúdi aj približne pätina celosvetovej prepravy skvapalneného zemného plynu. V prípade obávaného zúženia by to pravdepodobne ovplyvnilo ceny plynu v Ázii a Európe.

Bezpečné prístavy by sa mohli stať atraktívnejšími, štátne dlhopisy krajín Perzského zálivu by stratili

Skutočná eskalácia by zvýšila atraktívnosť tzv. bezpečných prístavov. Patria k nim: peňažný trh eura, americký dolár, švajčiarsky frank a zlato. Štátne dlhopisy vyspelých ekonomík (americké štátne dlhopisy a nemecké štátne dlhopisy) v tomto prostredí pravdepodobne nebudú bezpečnými prístavmi, pretože inflácia sa aspoň dočasne zvýši. Rizikové aktíva, ako sú akcie, sa zároveň stanú menej atraktívnymi.

Štátne dlhopisy by sa mohli dostať pod tlak, najmä v krajinách Perzského zálivu, keďže zvýšené riziko krajín by sa prejavilo vo vyšších rizikových prémiách.

V minulosti však geopolitické udalosti často nemali trvalý vplyv na finančné trhy. Je preto možné, že eskalácia s odvetnou reakciou zo strany Iránu by trhy ovplyvnila len na obmedzený čas.

Hrozí návrat inflácie?

Riziko dlhodobejších účinkov však pretrváva, najmä v prípade výraznej vojenskej eskalácie. Kanály vplyvu sú podobné ako v predchádzajúcom scenári, len silnejšie. Prudký nárast cien ropy a plynu a prudký nárast neistoty by mohli spôsobiť stagflačný šok.

V pozadí sa skrýva riziko trvalého rastu inflácie a inflačných očakávaní. Dôvodom je skutočnosť, že inflácia od roku 2021 rastie. Ďalšie – hoci spočiatku len dočasné – zvýšenie inflácie by mohlo poškodiť dôveryhodnosť centrálnych bánk v boji proti inflácii. Aj v tomto prípade by bol dopyt po bezpečných prístavoch, ako je peňažný trh alebo zlato.

Záver

Generál a vojenský teoretik Carl von Clausewitz vo svojej knihe „O vojne“ opisuje základné charakteristiky, ktoré charakterizujú každú vojnu. Jedným z týchto pilierov je náhoda, ktorá pre Clausewitza zohráva ústrednú úlohu. Vo vojne nie je takmer nič jasné: prostredie charakterizujú neúplné informácie, nesprávne úsudky, klamstvá a protichodné situačné správy.

Znie to povedome. Táto neistota vysvetľuje, prečo sa v poslednom čase zvýšila averzia voči riziku na trhoch: akcie sú pod tlakom a americký dolár je pevnejší. Vyvážený, široko diverzifikovaný prístup je preto pre bežných investorov dôležitejší ako kedykoľvek predtým.

 

Disclaimer

Upozornenie: Tento dokument je marketingovým oznámením a slúži ako doplnkový zdroj informácií pre investorov, pričom je založený na najlepších informačných zdrojoch dostupných v čase jeho vytvorenia. Uvedené analýzy a závery majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú individuálne potreby investorov, pokiaľ ide o výnos, zdaňovanie a mieru akceptovateľného rizika. Informácie boli spracované bez zohľadnenia osobnej situácie možných prijímateľov a ich znalostí a skúseností v oblasti investovania, nepredstavujú poskytnutie investičného poradenstva alebo investičného prieskumu, nie sú ani návrhom na uzatvorenie obchodu zo strany správcovskej spoločnosti a nevyplývajú z neho žiadne záväzky. Výnosy z investície do podielových fondov dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Zdrojom použitých informácii je Erste Asset Management GmbH, so sídlom Am Belvedere 1, 1100 Viedeň, Rakúsko, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod registračným číslom 102018 b, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika, so sídlom Tomášikova 48, 832 65 Bratislava, IČO: 51 410 818, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Po, vložka č.: 4550/B, ak nie je uvedené inak. Informácie obsiahnuté v tomto dokumente nie je dovolené ďalej rozširovať bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika.