Európska centrálna banka včera, vo štvrtok, zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z 2,0 % na 2,25 %. Týmto krokom centrálna banka vyslala signál, ktorý má posilniť dôveru, a potvrdila svoje odhodlanie v strednodobom horizonte vrátiť infláciu na cieľovú úroveň 2 %.
Keďže mnohí členovia rady vo svojich prejavoch naznačili zvýšenie úrokových sadzieb (tzv. forward guidance), tento krok nikoho neprekvapil a reakcia trhu bola preto pomerne zdržanlivá.
Holubičí alebo jastrabí?
Zvýšenie úrokových sadzieb vysiela reštriktívny signál. Centrálne banky vždy stoja pred dilemou. Majú udržať kľúčovú úrokovú sadzbu na relatívne nízkej úrovni, aby podporili hospodárstvo a trh práce a/alebo aby udržali nízke úrokové platby zo štátneho dlhu? Takáto politika sa označuje ako „holubičia“ a má tendenciu tlačiť infláciu nahor.
Alebo by sa mala kľúčová úroková sadzba udržať na relatívne vysokej úrovni, aby sa inflácia udržala na dostatočne nízkej úrovni a rast cien sa nestal stredobodom pozornosti? Takáto politika sa označuje ako „jastrabia“ a zvyčajne vedie k poklesu inflácie.
Inflácia spotrebiteľských cien v posledných mesiacoch skutočne vzrástla. Vo februári dosiahol medziročný nárast cien 1,9 %. Do mája sa zvýšil na 3,2 %. Toto zrýchlenie rastu cien však nebolo všeobecné. Hlavný faktor je ľahko identifikovateľný. Zmena cien energií vyskočila z -3,1 % na +10,9 %. Bez započítania cien energií zostala inflácia v podstate nezmenená na úrovni 2,4 %.
Zároveň je hospodárska aktivita od začiatku roka pomalá. V prvom štvrťroku vzrástol hrubý domáci produkt medziročne len o 0,3 %. Rovnako pomalý bol aj rast zamestnanosti (medziročne o 0,5 %).
Prečo ECB práve teraz zvyšuje úrokové sadzby?
To vyvoláva otázku, prečo centrálna banka vôbec zvyšuje kľúčovú úrokovú sadzbu. Nárast inflácie nebol spôsobený rastom ekonomiky, ale bol vyvolaný faktickým uzavretím Hormuzského prielivu. Centrálna banka nemá žiadnu kontrolu nad vývojom cien energií. Nebolo by teda múdrejší „prečkať“ túto situáciu? Ak ceny energií klesnú, nevráti sa inflácia na úroveň, na akej bola predtým?
Kľúčový je kontext. Inflácia sa už od roku 2021 drží nad 2 % cieľom. Hoci sa inflácia už výrazne približovala k stabilizácii na úrovni cieľa centrálnej banky, ktorý je okolo 2 %, cenový šok v energetike vyvolaný krízou v Iráne viedol k ďalšiemu nárastu inflácie. V tejto situácii sa zvýšilo riziko, že dlhodobé inflačné očakávania natrvalo vzrastú.
Ak všetci očakávajú rast inflácie a konajú podľa toho (firmy zvyšujú ceny, zamestnanci požadujú zvýšenie miezd), inflácia skutočne vzrastie. Ak by k takémuto scenáru došlo, infláciu by bolo možné znížiť len prostredníctvom masívneho zvýšenia úrokových sadzieb, čo by pravdepodobne vyvolalo recesiu. Aby sa takémuto vývoju zabránilo, ECB uprednostňuje mierne zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb v ranom štádiu – v nádeji, že sa tak vyhnú potrebe prudkého zvyšovania v neskoršom období.
Dôsledky rastúcich cien energie majú jednoznačne stagflačný charakter. Zvyšujú infláciu a spomaľujú hospodársky rast. ECB sa s týmto názorom stotožňuje. Prognózy inflácie boli revidované smerom nahor (2026: 3,0 %, 2027: 2,3 %, 2028: 2,0 %). Podľa ECB je to spôsobené nielen vyššími cenami energie, ale aj očakávanými prenosovými efektmi na ceny potravín, tovarov a služieb. V dôsledku toho boli prognózy rastu revidované smerom nadol kvôli poklesu kúpnej sily (2026: 0,8 %, 2027: 1,2 %, 2028: 1,5 %). Dôvodom je zníženie kúpnej sily.
Poznámka: Prognózy nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti.
Aké budú ďalšie kroky centrálnej banky?
Na tlačovej konferencii predsedníčka ECB Lagardeová konštatovala, že výhľad zostáva neistý, pričom existujú riziká rastu inflácie a riziká spomalenia hospodárskeho rastu.
Je nepravdepodobné, že by toto zvýšenie úrokových sadzieb znamenalo začiatok cyklu zvyšovania sadzieb, pretože hospodársky rast nie je silný (na rozdiel od USA). Ak vplyv cien energie ustúpi po opätovnom otvorení Hormuzského prielivu, vedľajšie účinky cien energie na ostatné ceny zostanú nízke a inflačné očakávania sa nezvýšia, je nepravdepodobné, že by sa kľúčová úroková sadzba v tomto roku zvýšila o viac, ako sa v súčasnosti odráža v trhových cenách (jedno ďalšie zvýšenie sadzby).
Dúfajme, že tieto mierne úpravy úrokových sadzieb budú stačiť na udržanie stabilných inflačných očakávaní. To by znamenalo, že negatívny vplyv na hospodársky rast a akciové trhy by bol relatívne malý.
Disclaimer
Upozornenie: Tento dokument je marketingovým oznámením a slúži ako doplnkový zdroj informácií pre investorov, pričom je založený na najlepších informačných zdrojoch dostupných v čase jeho vytvorenia. Uvedené analýzy a závery majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú individuálne potreby investorov, pokiaľ ide o výnos, zdaňovanie a mieru akceptovateľného rizika. Informácie boli spracované bez zohľadnenia osobnej situácie možných prijímateľov a ich znalostí a skúseností v oblasti investovania, nepredstavujú poskytnutie investičného poradenstva alebo investičného prieskumu, nie sú ani návrhom na uzatvorenie obchodu zo strany správcovskej spoločnosti a nevyplývajú z neho žiadne záväzky. Výnosy z investície do podielových fondov dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Zdrojom použitých informácii je Erste Asset Management GmbH, so sídlom Am Belvedere 1, 1100 Viedeň, Rakúsko, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod registračným číslom 102018 b, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika, so sídlom Tomášikova 48, 832 65 Bratislava, IČO: 51 410 818, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Po, vložka č.: 4550/B, ak nie je uvedené inak. Informácie obsiahnuté v tomto dokumente nie je dovolené ďalej rozširovať bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika.