Weekly Winzer: Cenový energetický šok na Blízkom východe

Vojna na Blízkom východe naďalej ovplyvňuje vývoj na finančných trhoch – predovšetkým v dôsledku rastúcich cien energií, keďže Hormuzský prieliv je v podstate blokovaný. Tento prieliv medzi Ománom a Iránom sa považuje za kľúčovú trasu pre globálny obchod s ropou.

Kľúčovou otázkou je, či cenový šok v oblasti energií z posledných týždňov stačí na to, aby ohrozil fundamentálne pozitívny základný scenár. Najväčšia neistota sa týka rozsahu aj trvania rastu cien. Oba parametre úzko súvisia s dĺžkou trvania konfliktu.

Ako dlho ešte bude trvať vojna v Iráne?

Ako sa vojna bude vyvíjať, zostáva veľmi neisté. Americký prezident Donald Trump síce minulý pondelok vyhlásil, že vojna proti Iránu je „takmer na konci“ alebo že „veľmi čoskoro skončí“. Trhy spočiatku reagovali rastom cien akcií a poklesom cien ropy – čo je znakom toho, že hoci sa jeho vyhlásenia neberú doslovne, určite sa berú vážne.

Oživenie však netrvalo dlho, keďže nepriateľské akcie odvtedy pokračujú. Ak sa americká vojenská operácia v Iráne príliš dlho pretiahne, mohlo by to brániť trvalej stabilizácii energetických trhov. Okrem toho zostáva nejasné, či koniec vojny z pohľadu USA bude znamenať koniec vojny aj pre Irán a Izrael. Irán sa zdá, že naďalej stavia na svoju stratégiu zvyšovania nákladov konfliktu prostredníctvom útokov na ropné tankery a infraštruktúru v Perzskom zálive. Ani zvolenie Mojtabu Chameneího za nového najvyššieho vodcu nenaznačuje možnú zmenu kurzu.

Hormuzský prieliv: úzke miesto, ktoré sleduje celý svet

Uzavretie Hormuzského prielivu má vplyv prostredníctvom troch hlavných kanálov, čo vedie k rastu cien vo všetkých smeroch:

• Dodávky energie: Prekážky v dodávkach spôsobujú rast cien ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Približne 20 % celosvetového obchodu s ropou a zemným plynom prechádza cez tento prieliv. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sú možnosti presmerovania dopravy veľmi obmedzené. Maximálna alternatívna prepravná kapacita pre ropu je len 2,6 milióna barelov denne.
• Hnojivá: približne tretina celosvetového obchodu s hnojivami prechádza cez Hormuz. To zvyšuje tlak na ceny potravín, ktoré sú už aj tak pod tlakom.
• Náklady na dopravu: presmerovanie na alternatívne trasy vedie k predĺženiu dodávateľských reťazcov, rastu poistného a vyšším celkovým nákladom na dopravu.

V snahe upokojiť trhy oznámila IEA uvoľnenie 400 miliónov barelov z núdzových rezerv. Ide o najväčšie koordinované uvoľnenie ropných rezerv v histórii tejto organizácie. K uvoľneniu bude dochádzať postupne vo všetkých členských štátoch bez pevného časového harmonogramu. Hrubý výpočet ukazuje, že pri nedostatku 20 miliónov barelov denne to poskytuje časovú rezervu približne 20 dní. Ide však iba o dočasné opatrenie. Štrukturálne riešenie sa nájde až po opätovnom otvorení Hormuzského prielivu.

Centrálne banky sú čoraz opatrnejšie

Už teraz môžeme urobiť niekoľko hrubých predpovedí o dôsledkoch vojny:

• Vyššia inflácia: je veľmi pravdepodobné, že v marci a apríli dôjde k prudkému nárastu inflácie o niekoľko desatín percentuálneho bodu. Otázkou samozrejme je, čo sa stane potom.
• Pomalší hospodársky rast: ukazovatele naznačujú robustný globálny rast nad potenciálom v prvom štvrťroku 2026. Vyššie ceny a pravdepodobný pokles dôvery však tento scenár mierne utlmia.
• Opatrná menová politika: stojíme pred dilemou, že nedávny nárast cien negatívne ovplyvňuje infláciu aj hospodársky rast. Čoskoro uvidíme, ako na to skutočne zareagujú tvorcovia menovej politiky: sedem hlavných centrálnych bánk má na tento týždeň naplánované zasadnutia. Východiskovým bodom je inflácia nad 2 % piaty rok po sebe. Očakáva sa, že žiadna z týchto inštitúcií nezmení svoje kľúčové úrokové sadzby. Aby sa predišlo prenosu a sekundárnym efektom, tón bude pravdepodobne skôr protinflančný („jastrabí“). Osobitná pozornosť sa venuje zasadnutiu Federálneho rezervného systému USA v stredu a zasadnutiu Európskej centrálnej banky (ECB) vo štvrtok.

Z makroekonomického hľadiska zostáva „inflačný rast“ základným scenárom. V závislosti od regiónu to znamená rast na úrovni alebo nad úrovňou trendovej miery, spolu s infláciou mierne nad 2 % cieľom centrálnych bánk. Inými slovami, prostredie, ktoré je podľa učebníc všeobecne priaznivé pre rizikové triedy aktív, ako sú akcie. Je však dôležité, aby stagflačný impulz vyvolaný cenami energie zostal obmedzený. To by bolo kľúčové pre upokojenie situácie v druhom štvrťroku.

V súčasnosti môžeme len špekulovať o rozsahu cenového nárastu – pokiaľ ide o jeho trvanie aj veľkosť, a tým aj o jeho vplyv na ekonomiku. Je to preto, že okolo tejto otázky visí množstvo otáznikov, na ktoré, žiaľ, neexistujú uspokojivé odpovede. Patrí medzi ne napríklad to, ako dlho bude vojna trvať, ako dlho dokáže Irán efektívne udržiavať Hormuzský prieliv uzavretý a či sa vojna rozšíri aj do ďalších krajín v oblasti Perzského zálivu.

Ako reagujeme v našich portfóliách?

Vzhľadom na to, že geopolitická situácia zostáva mimoriadne neistá, zavádzame do našich portfólií tradičné opatrenie na zníženie rizika: znižujeme alokáciu do akcií z neutrálnej na podváženú a zároveň zvyšujeme alokáciu do eurového peňažného trhu. V minulosti akcie v obdobiach stagflácie dosahovali horšie výsledky. Rastúce náklady na energiu majú negatívny vplyv v dvoch smeroch:

• Tlak na náklady: náklady rastú rýchlejšie, ako je schopnosť preniesť zvýšenie cien na spotrebiteľov. To vyvíja tlak na ziskové marže.
• Úrokové sadzby: vyššia inflácia by mohla viesť k vyšším úrokovým sadzbám, zatiaľ čo zvýšené geopolitické riziko zvyšuje rizikové prémie. Oba faktory vyvíjajú ďalší tlak na ceny akcií.

 

Upozornenie: Tento dokument je marketingovým oznámením a slúži ako doplnkový zdroj informácií pre investorov, pričom je založený na najlepších informačných zdrojoch dostupných v čase jeho vytvorenia. Uvedené analýzy a závery majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú individuálne potreby investorov, pokiaľ ide o výnos, zdaňovanie a mieru akceptovateľného rizika. Informácie boli spracované bez zohľadnenia osobnej situácie možných prijímateľov a ich znalostí a skúseností v oblasti investovania, nepredstavujú poskytnutie investičného poradenstva alebo investičného prieskumu, nie sú ani návrhom na uzatvorenie obchodu zo strany správcovskej spoločnosti a nevyplývajú z neho žiadne záväzky. Výnosy z investície do podielových fondov dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Zdrojom použitých informácii je Erste Asset Management GmbH, so sídlom Am Belvedere 1, 1100 Viedeň, Rakúsko, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod registračným číslom 102018 b, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika, so sídlom Tomášikova 48, 832 65 Bratislava, IČO: 51 410 818, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Po, vložka č.: 4550/B, ak nie je uvedené inak. Informácie obsiahnuté v tomto dokumente nie je dovolené ďalej rozširovať bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika.