Minulý týždeň Najvyšší súd USA zrušil právny základ pre väčšinu ciel vlády USA. Neistota súvisiaca s clami, ktorá v poslednom čase pomaly strácala na význame, sa tak rýchlo vrátila do popredia. „Stanú sa zlé veci,“ povedal minulý týždeň americký prezident, pričom mal na mysli dôsledky, ak sa nedosiahne žiadne riešenie na rokovaniach s Iránom. Z pohľadu amerického prezidenta tento opis zjavne zodpovedá aj súdnemu rozhodnutiu. Hlavnou otázkou je, či Trumpovo colné kladivo nestratilo časť svojej hrozivosti.
Žiadna „hospodárska núdzová situácia“
Rozhodnutie, ktoré prijalo šesť sudcov proti trom, mnohí očakávali alebo sa ho obávali. Právnym základom väčšiny ciel (tých, ktoré sa týkajú „reciprocity“) bol totiž „zákon o mimoriadnych hospodárskych právomociach“. V tomto zákone sa však clá nespomínajú a právomoc ukladať clá má v tomto prípade Kongres – nie prezident. Okrem toho mnohí ekonómovia pochybovali o existencii mimoriadnej hospodárskej situácie.
Dôvody, prečo Trumpova administratíva používa clá ako nástroj hospodárskej politiky, sa zakladajú na troch pilieroch:
- Deficit obchodnej bilancie sa má znížiť (dovoz sa zníži, vývoz sa zvýši). Doteraz sa to však nepodarilo.
- Príjmy štátneho rozpočtu sa majú zvýšiť. V skutočnosti sa dodatočné príjmy odhadujú na približne 130 miliárd amerických dolárov.
- Hrozba ciel má slúžiť ako páka pri rokovaniach s inými krajinami. V minulom roku to zjavne fungovalo dobre, hoci vo vzťahu k Číne už menej.
Ako na to reaguje Trump?
Prezident USA okamžite oznámil, že clá sa budú v budúcnosti ukladať na inom právnom základe. V uvedenom odseku sa opisuje kríza platobnej bilancie. Podľa učebnice je kríza platobnej bilancie situácia, keď krajina už nie je schopná obsluhovať svoje zahraničné záväzky (dovoz, zahraničný dlh).
Hoci je to nepravdepodobné, prezident má právomoc vyhlásiť takúto krízu. Nevýhoda: clá môžu dosiahnuť „len“ maximálnu sadzbu 15 %, musia platiť rovnako pre všetky krajiny a ich platnosť je 150 dní. Po uplynutí tejto lehoty ich môže americký Kongres predĺžiť. To je však neisté. Aj úradníci označili odvolanie sa na tento zákon len za dočasné riešenie.
Existujú minimálne dva ďalšie právne predpisy, ktoré by sa mohli použiť na vyberanie ciel: Po prvé, zákon na ochranu pred nekalými obchodnými praktikami; po druhé, zákon týkajúci sa národnej bezpečnosti. V oboch prípadoch by sa mohli stanoviť vyššie colné sadzby ako 15 % osobitne pre určité krajiny alebo kategórie výrobkov.
Niektoré dôležité otázky zostávajú nezodpovedané:
- Musia sa už vybrané štátne príjmy vrátiť? Jedna známa logistická spoločnosť už podala žalobu.
- Budú platiť colné dohody, ktoré už boli dohodnuté s inými krajinami? Americký prezident už pohrozil, že tak urobí.
- Aké vysoké budú nakoniec priemerné sadzby?
Záver
Rozhodnutie Najvyššieho súdu posilnilo právny štát. Jeho ekonomické dôsledky sú však zložité a ťažko ich posúdiť. V každom prípade sa opäť zvýšila neistota súvisiaca s clami. Využívanie ciel ako geopolitického nástroja by mohlo zaznamenať zníženie svojej účinnosti a vplyvu.
Disclaimer
Upozornenie: Tento dokument je marketingovým oznámením a slúži ako doplnkový zdroj informácií pre investorov, pričom je založený na najlepších informačných zdrojoch dostupných v čase jeho vytvorenia. Uvedené analýzy a závery majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú individuálne potreby investorov, pokiaľ ide o výnos, zdaňovanie a mieru akceptovateľného rizika. Informácie boli spracované bez zohľadnenia osobnej situácie možných prijímateľov a ich znalostí a skúseností v oblasti investovania, nepredstavujú poskytnutie investičného poradenstva alebo investičného prieskumu, nie sú ani návrhom na uzatvorenie obchodu zo strany správcovskej spoločnosti a nevyplývajú z neho žiadne záväzky. Výnosy z investície do podielových fondov dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Zdrojom použitých informácii je Erste Asset Management GmbH, so sídlom Am Belvedere 1, 1100 Viedeň, Rakúsko, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod registračným číslom 102018 b, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika, so sídlom Tomášikova 48, 832 65 Bratislava, IČO: 51 410 818, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Po, vložka č.: 4550/B, ak nie je uvedené inak. Informácie obsiahnuté v tomto dokumente nie je dovolené ďalej rozširovať bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika.