Ako sa vlny horúčav stávajú ekonomickým faktorom

Vlny horúčav v Európe sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, rovnako ako ich ekonomické dôsledky. S rastúcimi teplotami sa nielen zvyšuje zaťaženie ľudí a životného prostredia, ale dôsledky pociťuje aj ekonomika.

Podľa štúdie spoločnosti Allianz Research, ktorá bola zverejnená v máji, sa počet prípadov extrémnych horúčav na celom svete od 80. rokov minulého storočia zvýšil sedemnásobne. Európa je vlnami horúčav zasiahnutá obzvlášť tvrdo, čiastočne kvôli starnutiu obyvateľstva a skutočnosti, že v porovnaní s inými krajinami sa klimatizácia stále nepoužíva vo veľkom rozsahu.

Kritická hranica je 30 stupňov

Ekonomické dopady vĺn horúčav nie sú úmerné nárastu teploty. Odborníci považujú teplotu 30 stupňov za kritickú hranicu, po prekročení ktorej extrémne vlny horúčav náhle vedú k prudkému poklesu produktivity. V svojom modeli ekonómovia spoločnosti Allianz vypočítali pokles produktivity o 1 dolár za odpracovanú hodinu, čiže o 3 percentá, za každý ďalší stupeň v rozmedzí od 30 do 35 stupňov.

Výsledné straty na daňových príjmoch sú pri progresívnych daňových sadzbách ešte väčšie. Hoci hodinové mzdy klesajú súbežne s produktivitou, deje sa tak s časovým posunom. V krátkodobom horizonte to vedie k vyšším nákladom na pracovnú silu pre podniky. Podľa štúdie spoločnosti Allianz tento efekt v kombinácii s vyššími nákladmi na energiu potrebnú na chladenie takisto negatívne ovplyvňuje ziskovosť podnikov.

Najviac sú postihnuté južné krajiny; v severných krajinách sa prejavujú pozitívne účinky

Pri teplotách pod 30 stupňov prevládajú pozitívne účinky tepla – napríklad nižšie náklady na kúrenie. To je zrejmé aj z medzinárodných porovnaní vplyvov tepla. Kým severné krajiny, ako sú Kanada, Švédsko a Fínsko, stále ťažia z vĺn horúčav, v teplejších regiónoch produktivita prudko klesá.

Ekonometrická analýza spoločnosti Allianz Research, založená na údajoch z 35 krajín za obdobie od roku 1997 do roku 2023, odhaľuje jasné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Podľa tejto analýzy krajiny ležiace ďalej na severe – Spojené kráľovstvo, Švédsko, Fínsko, Nórsko a Írsko – v skutočnosti ťažia z vĺn horúčav, pričom nárast hodinovej pracovnej produktivity sa pohybuje v rozmedzí od 2 do 3 percent. V týchto krajinách sa teploty tiež vo veľkej miere udržali pod kľúčovou hranicou 30 stupňov.

V teplejších regiónoch je situácia odlišná. Južné krajiny, ako napríklad Slovinsko, Taliansko, Francúzsko a Austrália, boli horúčavami zasiahnuté najviac a utrpeli pokles produktivity až o necelé 3 percentá.

K 1. júlu 2026

Odvetvia, ktoré sú týmto najviac postihnuté: poľnohospodárstvo, stavebníctvo a cestovný ruch

Vlny horúčav majú tiež rôzny dopad na jednotlivé odvetvia. Napríklad v poľnohospodárstve to predstavuje „vážny problém“, ako nedávno vysvetlil ekonóm z Wifo Marcus Scheiblecker v rozhovore pre Rakúsku tlačovú agentúru (APA).

Vlny horúčav sa vyskytujú čoraz častejšie v období od júna do septembra, a nie len uprostred leta, ako tomu bývalo v minulosti. Podľa ekonóma však mnohé plodiny nedokážu znášať extrémne teplo počas dlhších období, najmä bez dostatočného zavlažovania. Samozrejme, poľnohospodárstvo v južných regiónoch je týmto javom obzvlášť postihnuté. V Taliansku už odvetvové združenia varovali pred drastickými dopadmi nedávnych vĺn horúčav na produkciu vína a ryže.

V stavebníctve sa objavujú aj nové „prekážky“, hoci nemusia byť dlhodobé. Podľa Scheibleckera môže byť potrebné prispôsobiť harmonogramy výstavby a zaviesť prísnejšie predpisy týkajúce sa teploty. Je pravdepodobné, že sa výstavba presunie do chladnejších ročných období, čo by však mohlo viesť k zvýšeniu nákladov, keďže väčšia časť prác by sa musela realizovať počas kratších období na jar a na jeseň. „V lete by mohlo dôjsť k útlmu stavebných prác, rovnako ako tomu bolo v zime,“ uviedol odborník.

Scheiblecker predpokladá, že výlety do miest budú počas najteplejších mesiacov roka menej atraktívne. Aj v sektore zdravotníctva sa rysujú vyššie náklady, keďže sa očakáva nárast počtu hospitalizácií spôsobených horúčavami. Výrobcovia klimatizácií sa naopak pripravujú na boom, ako sa denník Handelsblatt dozvedel od popredných nemeckých výrobcov. V roku 2024 vyrobili výrobcovia len v Nemecku približne 317 000 klimatizačných jednotiek. To predstavuje nárast o viac ako 90 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Vlna horúčav spôsobila, že ceny elektrickej energie občas výrazne stúpli

Energetický sektor je, prirodzene, vlnami horúčav zasiahnutý obzvlášť výrazne, keďže stúpa dopyt po elektrickej energii potrebnej na prevádzku chladiacich systémov a klimatizácií. To bolo zrejmé aj počas nedávnej vlny horúčav na cenách elektrickej energie na európskych energetických burzách, ktoré miestami prudko vzrástli. Takéto vysoké ceny elektrickej energie sú nezvyčajné, najmä v letných mesiacoch. Porovnateľne vysoké hodnoty boli naposledy zaznamenané v roku 2022, keď ruská agresívna vojna proti Ukrajine vyvolala energetickú krízu.

Dopyt po elektrickej energii je obzvlášť vysoký večer. Práve vtedy sa domácnosti, kancelárie aj priemyselné zariadenia musia vyrovnať s horúčavou, vysvetlil Christoph Maurer z poradenskej spoločnosti Consentec v rozhovore pre *Handelsblatt*.

Poznámka: Prognózy nie sú spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti.

Štúdia spoločnosti Allianz samozrejme poukazuje aj na výrazný rozdiel v dopyte po elektrickej energii medzi chladnejšími a teplejšími regiónmi. Podľa tejto štúdie v teplejších krajinách, ako sú Egypt, Čína, Senegal a Španielsko, stúpa dopyt po elektrickej energii počas vĺn horúčav v porovnaní s 20-ročným priemerom o 2 až necelých 6 percent. Chladnejšie krajiny, ako sú Írsko, Nórsko, Spojené kráľovstvo a Fínsko, v minulosti dokonca ťažili z nižších nákladov na kúrenie. Autori štúdie však varujú, že tieto pozitívne účinky sa v budúcnosti pravdepodobne vytratia, keďže teploty naďalej stúpajú.

V kontexte rastúceho dopytu po elektrickej energii sa obnoviteľné zdroje energie opäť dostávajú do popredia. „Najnovšie prognózy predpokladajú v nadchádzajúcich desaťročiach výrazný nárast dopytu po elektrickej energii – a to najmä v dôsledku rýchleho rozširovania infraštruktúry umelej inteligencie,“ zdôrazňuje Alexander Weiß, manažér environmentálneho akciového fondu v spoločnosti Erste Asset Management.

Obnoviteľná energia by tu mohla zohrávať dôležitú úlohu ako nákladovo efektívny a ľahko dostupný zdroj energie na pokrytie dopytu po elektrickej energii, pokračuje expert. „V tejto súvislosti sú infraštruktúra elektrickej siete a riešenia v oblasti batérií tiež kľúčovými rastovými oblasťami, na ktoré sa v environmentálnom akciovom fonde ERSTE GREEN INVEST špecificky zameriavame,“ hovorí Weiss.

Záver: Klimatickým rizikám sa venuje čoraz väčšia pozornosť

Extrémne horúčavy už dávno nie sú len meteorologickým javom. Menia výrobné podmienky, dodávateľské reťazce, dopyt po energii a investičné rozhodnutia. Pre investorov je preto čoraz dôležitejšie posúdiť, do akej miery sú spoločnosti na tento vývoj pripravené.

Zároveň sa však objavujú nové príležitosti. Investície do energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, inteligentných sietí a riešení na prispôsobenie sa zmene klímy nadobúdajú čoraz väčší význam. Spoločnosti, ktoré vyvíjajú inovatívne riešenia týchto výziev, by mohli z tejto štrukturálnej zmeny získať dlhodobý impulz.

 

Upozornenie: Tento dokument je marketingovým oznámením a slúži ako doplnkový zdroj informácií pre investorov, pričom je založený na najlepších informačných zdrojoch dostupných v čase jeho vytvorenia. Uvedené analýzy a závery majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú individuálne potreby investorov, pokiaľ ide o výnos, zdaňovanie a mieru akceptovateľného rizika. Informácie boli spracované bez zohľadnenia osobnej situácie možných prijímateľov a ich znalostí a skúseností v oblasti investovania, nepredstavujú poskytnutie investičného poradenstva alebo investičného prieskumu, nie sú ani návrhom na uzatvorenie obchodu zo strany správcovskej spoločnosti a nevyplývajú z neho žiadne záväzky. Výnosy z investície do podielových fondov dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Zdrojom použitých informácii je Erste Asset Management GmbH, so sídlom Am Belvedere 1, 1100 Viedeň, Rakúsko, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod registračným číslom 102018 b, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika, so sídlom Tomášikova 48, 832 65 Bratislava, IČO: 51 410 818, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Po, vložka č.: 4550/B, ak nie je uvedené inak. Informácie obsiahnuté v tomto dokumente nie je dovolené ďalej rozširovať bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti Erste Asset Management GmbH, pobočka Slovenská republika.