Internet pre všetkých: Akcie megatrendov

Internet pre všetkých: Akcie megatrendov
Internet pre všetkých: Akcie megatrendov
(c) Mario Caruso
Zdieľať príspevok:

Bez ohľadu na to, či ide o e-mail, vyhľadávanie informácií, nakupovanie, sociálne médiá alebo streamovanie hudby, či videá, internet je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. V súvislosti so súčasnými udalosťami spojenými s vírusom COVID-19 a následným nárastom objemu spotrebovaných internetových dát (home office, e-learning, hry atď.) sa stala naša digitálna závislosť ešte zreteľnejšou.

Údaje poslednej správy Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), špecializovanej agentúry OSN so sídlom v Ženeve, tiež potvrdzujú historicky silný nárast. V rokoch 2005 až 2019 sa celosvetový počet užívateľov internetu zvyšoval v priemere o 10 % ročne, kým celosvetové šírenie internetu v populácii bolo v roku 2005 tesne pod 17 %, v roku 2019 bolo pod 54 %.

Graf: Celosvetové využívanie internetu (Zdroj: ITU)

Aby sme nemali mylnú predstavu, skutočnosťou je, že približne 3,6 mld. ľudí nemá v súčasnosti žiadny (alebo len veľmi obmedzený) prístup na internet – čo predstavuje vyše 46 % svetovej populácie.

Existujú obrovské rozdiely medzi regiónmi a príjmami. Kým takmer 90 % ľudí má prístup k internetu v rozvinutých krajinách, v najchudobnejších krajinách je to len niečo pod 20 %. Najviac využívaný je internet v Európe, najmenej v Afrike a v niektorých krajinách južnej Ázie (zdroj: ITU).

 

 

 

Používanie internetu podľa regiónu a blahobytu

 

zdroj: ITU

„Digitálne začlenenie“ je cieľom OSN v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG). Mať možnosť byť súčasťou digitálneho sveta, bez ohľadu na pohlavie, vzdelanie alebo príjem.

Presnejšie, „Cieľ 9: Priemysel, inovácie a infraštruktúra umožňujú „výrazne rozšíriť prístup k informačným a komunikačným technológiám a zabezpečiť všeobecný a cenovo dostupný prístup k internetu v najmenej rozvinutých krajinách“ (Zdroj: OSN).

Zdroj: OSN

Prístup k vzdialeným oblastiam s nízkou hustotou obyvateľstva s konvenčnou telekomunikačnou infraštruktúrou (optické alebo medené káble, mobilné rádiové siete) je veľmi obmedzený a z dlhodobého hľadiska ťažko ekonomicky životaschopný. Preto si niektoré spoločnosti stanovili za cieľ používať nové technológie na prekonanie tohto problému a umožniť globálny prístup k širokopásmovému internetu bez ohľadu na miesto.

 

 

 

Lasery namiesto rádiových vĺn

Pokrok v oblasti prenosovej technológie umožnil prístup k čo najširšiemu pokrytiu širokopásmového internetu. Prenos údajov na veľké vzdialenosti pomocou laserov, na rozdiel od rádiových vĺn, ponúka výhody pokiaľ ide o rýchlosť (vyššia šírka pásma), náklady (vyššia energetická účinnosť, nevyžaduje sa žiadna licencia) a bezpečnosť („odpočúvanie“ nie je možné). Príkladom je spoločnosť Mynaric, ktorá je technologickým lídrom vo výrobe laserových komunikačných zariadení.

Po rokoch výskumu a vývoja sa v súčasnosti začína sériová výroba. Pozemné lasery pripojené k vysokorýchlostnej vláknovej optickej sieti by mohli prenášať údaje s veľkou šírkou pásma na satelity blízke Zemi (LEO – zemská obežná dráha) alebo bezpilotné vzdušné prostriedky (balóny, bezpilotné lietadlá), ktoré možno vyslať prostredníctvom rádiových vĺn (RF – rádiofrekvencia). Sú pripojené k veľkému počtu koncových zariadení.

Zdroj: Mynaric

Zdroj: Mynaric

Koncové zariadenia medzi ktoré patria klasické smartfóny, notebooky, rôzne aplikácie ako „Internet of Things“ (IoT), a taktiež sa používajú napríklad aj vo výrobných spoločnostiach („Smart Factories“) alebo aj odvetví poľnohospodárstva („Smart Farming“). Dostatočné množstvo senzorov, ktoré sa používajú v takýchto aplikáciách, generuje veľké množstvo údajov.

Odhady predpokladajú, že „Smart Factory“ by mohla generovať až 1 petabyte (1 000 terabaytov) dát za deň (zdroj: Intel), čo by bolo približne 1 mld. minút hudby vo formáte mp3 alebo 160 mil. elektronických kníh.

Týmto spôsobom môže vzdušný dopravný prostriedok, keď je spojený s laserom, prepojiť dlhé vzdialenosti a teda zásobovať aj najodľahlejšie regióny širokopásmovým internetom.

Vesmírne preteky

Softbank – „HAPS“

„HAPS“ („High Altitude Platform Station“) je bezpilotný vzdušný prostriedok s rozpätím krídel 78 metrov, ktoré vo výške asi 20 km a rýchlosťou približne 110 km/h, krúži nad cieľom a vie zásobovať dátami oblasť v rádiu okolo 200 km.

Vrstvy atmosféry

Zdroj: Screenshot HAPS; https://www.hapsmobile.com/en/#concept

Zdroj: Screenshot HAPS; https://www.hapsmobile.com/en/#concept

10 vrtúľ je poháňaných solárnymi panelmi umiestnenými na hornej časti krídla. Použitím lasera by bolo možné zabezpečiť prenos údajov na veľké vzdialenosti, a to medzi základňou na zemi a lietadlom, ako aj spojenie viacerých lietadiel medzi sebou.

Za dobrých podmienok, v stratosfére je zvyčajne veľmi nízka rýchlosť vetra, by sa tak Hawk 30 mohol používať až 7 mesiacov bez prerušenia (Zdroj: Softbank).

HAWK 30

Alphabet – „Loon“

Dcérska spoločnosť spoločnosti Alphabet- „Loon“ sa uberá trochu odlišnou cestou: namiesto lietadiel sa používajú balóny naplnené héliom na konci ktorých visia solárne panely a zariadenie na prenos údajov. Balóny, ktoré s výškou 12 metrov a šírkou 15 metrov, stúpajú (rovnako ako klzák „HAPS“) do výšky približne 20 km nad zemou. Algoritmus využíva zmeny vo veterných prúdoch prostredníctvom cieleného stúpania a klesania, aby zostal autonómne umiestnený nad vymedzenou oblasťou.

Balón a mobilná štartovacia plošina

Zdroj: Loon

Zdroj: Loon

Rozsah pre zber údajov pri balóne je podľa Alphabet približne 40 km. Je tu však tiež možnosť prepojiť niekoľko balónov laserom – testy už boli úspešne dokončené.

Laserové spojenie medzi dvoma balónikmi bolo možné udržiavať hodiny bez prerušenia a s veľmi veľkou šírkou pásma (155 Mbit/s) na vzdialenosť 100 km.

Balóny sa už úspešne používajú pri prírodných katastrofách, napr. v októbri 2017 v Portoriku pri hurikáne „Maria“. Rýchlo sa vybudovalo núdzové mobilné pripojenie pre zdravotníkov a zranených ľudí (Zdroj: Loon).

SpaceX – „Starlink“

Pravdepodobne technicky najnáročnejšou cestou ide súkromná vesmírna spoločnosť z USA SpaceX: sieť stoviek družíc blízkych k Zemi (LEO – nízka obežná dráha Zeme) má pokryť celú Zem vo výške približne 550 km.

Zatiaľ čo geostacionárne satelity (GEO –geostationary earth orbiter) sa pohybujú na obežných dráhach v nadmorskej výške okolo 36 000 km súčasne so Zemou, satelity blízko Zeme umožňujú podstatne rýchlejšiu komunikáciu vďaka kratšej vzdialenosti rádiových vĺn.

Nosné zariadenie SpaceX – Falcon 9

Zdroj: Unplash

Zdroj: Unplash

V súčasnosti existuje na obežnej dráhe 538 satelitov „Starlink“ – prvá etapa prác (plánovaná na koniec roku 2021) uvádza 1 584 satelitov. Približne 260 kg ťažké satelity sú vyvinuté spoločnosťou SpaceX, rovnako ako Nosné zariadenie Falcon 9, ktoré prenáša satelity na obežnú dráhu.

Do konca roka je plán vybaviť všetky satelity laserovými komunikačnými zariadeniami, aby sa umožnila rýchla výmena údajov v satelitnej sieti. Komunikácia satelitov s koncovými zariadeniami na Zemi sa uskutočňuje prostredníctvom rádiových vĺn. (Zdroj: SpaceX).

Záver:

Digitalizácia je jedným z megatrendov, ktorý je vo fonde ERSTE FUTURE INVEST. Korona kríza tento trend ešte viac urýchlila, či už v oblasti elektronického obchodu, elektronického vzdelávania alebo prostredníctvom cloudových a streamingových aplikácií. Preto sú vo väčšej miere ako kedykoľvek predtým žiadané kreatívne technologické riešenia na zníženie „digitálnej priepasti“ medzi krajinami a na sprístupnení internetu pre všetkých.

INFO:

ERSTE FUTURE INVEST je aktívne spravovaný globálny akciový fond, ktorý investuje do megatrendov  (rozsiahle vývojové tendencie, ktoré prebiehajú v súčasnosti a budú pokračovať aj v budúcnosti). V rámci výberu akcií sa vyberajú tie, ktoré sú priradené k jednému alebo viacerým z nasledujúcich trendov: zdravie a prevencia, životný štýl, technológie a inovácie, životné prostredie a obnoviteľná energia ako aj rozvíjajúce sa trhy.

 

Origonálny zdrok informácie: https://blog.de.erste-am.com/internet-fuer-alle-aktien-megatrends/

Právne upozornenie

Tento dokument je reklamným oznámením. Zdrojom všetkých údajov je Erste Asset Management GmbH a ERSTE Immobilien Kapitalanlagegesellschaft m.b.H., pokiaľ nie je uvedené inak. Našimi komunikačnými jazykmi sú nemčina a angličtina. Tento dokument slúži ako dodatočná informácia pre našich investorov a je založený na znalostiach pracovníkov zodpovedných za jeho obsah v čase prípravy. Naše analýzy a závery sú všeobecnej povahy a neberú do úvahy individuálne potreby našich investorov z hľadiska výnosov, zdaňovania a averzie k riziku. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti fondu. Prospekt pre PKIPCP (vrátane akýchkoľvek dodatkov) v aktuálnej verzii je uverejnený v periodiku „Amtsblatt zur Wiener Zeitung“ v súlade s ustanoveniami InvFG 2011. Prospekt pripravuje spoločnosť ERSTE Immobilien Kapitalanlagegesellschaft m.b.H. s uverejnením v „Amtsblatt zur Wiener Zeitung“ v súlade s ustanoveniami ImmoInvFG 2003 v znení neskorších predpisov. Kľúčové informácie pre investorov podľa § 21 AIFMG sú vyhotovené pre alternatívne investičné fondy spravované spoločnosťou Erste Asset Management GmbH a ERSTE Immobilien Kapitalanlagegesellschaft m.b.H. v súlade s ustanoveniami AIFMG a InvFG 2011. Prospekt fondu, kľúčové informácie pre investorov podľa § 21 AIFMG a kľúčové informácie pre investorov (KID) sú k dispozícii na webovej stránke www.erste-am.com, www.ersteimmobilien.at, alebo v sídle správcovskej spoločnosti a depozitára. Presný dátum aktuálneho prospektu fondu, zjednodušeného prospektu, kľúčových informácií pre investorov (KID) a všetky ďalšie miesta, kde sú spomínané dokumenty zverejnené nájdete na webovej stránke www.erste- am.com, alebo www.ersteimmobilien.at.